EBIDAT - Die Burgendatenbank

Eine Initiative der Deutschen Burgenvereinigung Menu

Hrad Dobrá Niva

Geschichte:

Podla listiny z 27.júna 1306 magister Martin, syn Bugára, dobyl hrady Zvolen, Lupca, Dobrá Niva vo Zvolenskom komitáte a hrad Plachtince (Platta) v Hontianskom komitáte pre krála Karola Róberta. Mohlo sa to stat niekedy po roku 1304, po odchode krála Ladislava V.(ceského Václava III.) z Uhorska. Onedlho, v roku 1306 dobyl dobronivský, zvolenský a lupciansky hrad Matúš Cák Trenciansky. Dobronivský hrad sa spät do rúk Karola Róberta dostal až v rokoch 1314 -17, ked magister Donc prešiel na jeho stranu. Dalšia zmienka o nom pochádza z roku 1400, ked král Žigmund Luxemburský listinou z 27. februára udeluje magistrovi Pavlovi, synovi Mateja de Kowar a Petrovi synovi Jána z Terian (de Theryen), výmenou za majetok Zemerech v Hontianskej stolici, majetky královského hradu Dobronywa a prédiá Lehota et Topolcha. V lete 1440 ban-ské mestá a královské hrady na strednom a niektoré aj na východnom Slovensku dostal do správy Ján Jiskra. V roku 1455 král Ladislav V. Pohrobok zabezpecil opravu hradu. Od roku 1614 hrad vlastnili Esterháziovci, ktorí boli jeho majitelmi až do zaciatku 19. stor.

Übersetzung:
Nach der Urkunde vom 27. Juni 1306 hat Magister Martin, Sohn von Bugár, die Burgen Zvolen, Lupca, Dobrá Niva im Komitat Zvolen und die Burg Plachtince (Platta) im Komitat Hont für den König Karl Robert erobert. Das könnte irgendwann nach dem Jahr 1304, nach der Abreise des Königs Ladislaus V. (tschechischer Wenzel III.) aus Ungarn, passiert sein. Im Jahr 1306, wurden die Burgen Zvolen, Lupca und Dobrá Niva von Matthäus Csák zurückerobert. Die Burg Dobrá Niva ist erst in den Jahren 1314 und 1317 erneut in die Hände von Karl Robert gefallen, als sich Magister Donc ihm angeschlossen hat. Die nächste Erwähnung der Anlage stammt aus dem Jahr 1400, als König Sigismund von Luxemburg mit einem Dekret aus dem 27. Februar dem Magister Pavol, Sohn von Matej de Kowar und Peter Sohn von Ján aus Terany (de Theryen), im Tausch gegen Besitz in Zemerech im Komitat Hont die Besitztümer der königlichen Burg Dobronywa und Praedien Lehota et Topolcha gegeben hat. Im Sommer 1440 hat Jan Jisktra die Verwaltung der Bergbaustädte und königliche Burgen in der mittleren und vereinzelt auch in der östlichen Slowakei erhalten. 1455 hat König Ladislaus V. Postumus die Restaurierung der Burg eingeleitet. Seit dem Jahr 1614 bis Anfang des 19. Jahrhunderts besaß die Familie Esterházy die Burg.

Bauentwicklung:

Hrad pozostával zo súboru objektov obklopených kamennou hradbou, obklúcenou prstencom priekopy a valového opevnenia. Zachovaná architektúra hradu prezrádza jeho výraznú prestavbu v neskorom stredoveku. Obytný palác mal polygonálny pôdorys a stál na vrchole kopca. Hrad prešiel renesancnou prestavbou a upravaný bol aj v baroku. Posledné známe úpravy tu zrelaizovali Esterháziovci v roku 1731.

Übersetzung:
Die Burg wurde in der Renaissance- wie auch Barockzeit umgebaut. Die letzten bekannten Umbauungen haben die Esterházys im Jahr 1731 durchgeführt.

Baubeschreibung:

Hrad pozostával zo súboru objektov obklopených kamennou hradbou, obklúcenou prstencom priekopy a valového opevnenia. Zachovaná architektúra hradu prezrádza jeho výraznú prestavbu v neskorom stredoveku. Obytný palác mal polygonálny pôdorys a stál na vrchole kopca.

Übersetzung:
Die Burg bestand aus einem Komplex von Gebäuden umgeben von Steinmauer mit Kreisgraben und Wallbefestigung. Die erhaltene Burgarchitektur verrät ihre markante Umbauung im Spätmittelalter. Der Wohnpalast hatte einen polygonalen Grundriss und stand auf dem Berggipfel.

Arch-Untersuchung/Funde:

nebol realizovaný
Wurde nicht untersucht